Moja hudba tu...

Zradný chlad sa plíži mestom, za každým rohom číha jeho tieň na rozpukanom kameni chodníka ticho leží unavená srieň. Kým ešte zatiaľ nesneží... Keď sa po vonku potĺkame bez cieľa akási stratená chvíľa a jej čas stojí bez zmeny a kričí do tmy v nás, do tmy v nás... Keď sa hustou modrou tmou navraciam domov, drobné vrecká nohavíc mi prudko vychladli teplo z nich vraj nočné lampy tmavej uličky ukradli - zas raz. A s nimi mráz, čo sa plazí na betóne pod moje nohy, v zamatovom tóne hviezdnej oblohy. https://soundcloud.com/susan-mistrik/pajonear-feat-ema-violet-pocasie-bez-nehy

Z úst Ti stúpa presná reťaz slov a fráz kým v mori databáz  denne preberáš  desiatky cudzích mien bez väčších zmien rušíš  krátke spojenia na druhej strane linky  tie bezvýznamné minúty slov krátkych hovorov. Berkyová, Oláhová, či adresa staronová s dočasným trvaním, Bušovce, Soľ, Mlynčeky, či názvy ďalších dedín aj iných väčších miest, zatiaľ čo v Tebe ticho bije  (oceľové) srdce motora bez chlopne v rytme dlhých ciest  (na smere) Prievidza, Ráztočno či Handlová  malé telo, štyri kolesá aj riadiaca páka staronová. Keď Ti do uší zvonil krátky omyl na zaprášenej klávesnici len zamatový tieň prikryl mozaiku písmen. A bolo jasne počuť ako tlmený zvuk Tvojich prstov  pomaly strácal svoj posledný dych - až celkom dožil. Berkyová, Oláhová, či adresa staronová s dočasným trvaním Bušovce, Soľ, Mlynčeky, či názvy ďalších dedín aj iných väčších miest, Zatiaľ čo v Tebe ticho bije  oceľové srdce motora ...

Pozeráš na svoju tvár zoči voči keď Ti jemné vrásky očí mäkká voda rozmočí zmäkčí kožu dlaní od omylov a váhaní. Čo Ti Tvoje ego vravi? keď Ti v hlave stavia vlastné drámy myšlienkové lego - (jeho) kocky pestrých starostí aj starých vŕzgavých bolestí... Kým tento deň zostal v tmavom tieni svetlých perín,  drobné kyvadlo času vo mne stále krúži s ním či jeho večné ticho, čo sa premietlo do týchto chvíľ,  keď sa tu za sklom slnko vpíja do svetlom zaliateho parapetu. A za oknom dýcha mĺkvy dvor plný sivých holubíc čo robia slabý prievan šuchotaním krídel do otvorených okeníc keď letmým letom plnia  výhľady skrz pásy slnečného svetla zatiaľ čo Ty žmolíš látku starých pyžamových nohavíc Kým teplý večer ustal v šere svetlých perín drobné kyvadlo času v nás neustále plynie s ním  či jeho večné ticho čo sa premietlo do týchto spoločných chvíľ,  keď sa tu tma u nás ukrýva na doske zohriateho parapetu... ht...