Preskočiť na hlavný obsah

Dvor plný sivých holubíc

Pozeráš na svoju tvár zoči voči
keď Ti jemné vrásky očí
mäkká voda rozmočí
zmäkčí kožu dlaní
od omylov a váhaní.

Čo Ti Tvoje ego vravi?
keď Ti v hlave stavia vlastné drámy myšlienkové lego - (jeho) kocky pestrých starostí
aj starých vŕzgavých bolestí...

Kým tento deň zostal v tmavom tieni svetlých perín, 
drobné kyvadlo času vo mne stále krúži s ním
či jeho večné ticho, čo sa premietlo do týchto chvíľ, 
keď sa tu za sklom slnko vpíja do svetlom zaliateho parapetu.

A za oknom dýcha mĺkvy dvor plný sivých holubíc
čo robia slabý prievan šuchotaním krídel do otvorených okeníc
keď letmým letom plnia 
výhľady skrz pásy slnečného svetla
zatiaľ čo Ty žmolíš látku starých pyžamových nohavíc

Kým teplý večer ustal v šere svetlých perín
drobné kyvadlo času v nás neustále plynie s ním 
či jeho večné ticho čo sa premietlo do týchto spoločných chvíľ, 
keď sa tu tma u nás ukrýva na doske zohriateho parapetu...


Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

EŇA

Z úst Ti stúpa presná reťaz slov a fráz kým v mori databáz  denne preberáš  desiatky cudzích mien bez väčších zmien rušíš  krátke spojenia na druhej strane linky  tie bezvýznamné minúty slov krátkych hovorov. Berkyová, Oláhová, či adresa staronová s dočasným trvaním, Bušovce, Soľ, Mlynčeky, či názvy ďalších dedín aj iných väčších miest, zatiaľ čo v Tebe ticho bije  (oceľové) srdce motora bez chlopne v rytme dlhých ciest  (na smere) Prievidza, Ráztočno či Handlová  malé telo, štyri kolesá aj riadiaca páka staronová. Keď Ti do uší zvonil krátky omyl na zaprášenej klávesnici len zamatový tieň prikryl mozaiku písmen. A bolo jasne počuť ako tlmený zvuk Tvojich prstov  pomaly strácal svoj posledný dych - až celkom dožil. Berkyová, Oláhová, či adresa staronová s dočasným trvaním Bušovce, Soľ, Mlynčeky, či názvy ďalších dedín aj iných väčších miest, Zatiaľ čo v Tebe ticho bije  oceľové srdce motora ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

POČASIE BEZ NEHY

Zradný chlad sa plíži mestom, za každým rohom číha jeho tieň na rozpukanom kameni chodníka ticho leží unavená srieň. Kým ešte zatiaľ nesneží... Keď sa po vonku potĺkame bez cieľa akási stratená chvíľa a jej čas stojí bez zmeny a kričí do tmy v nás, do tmy v nás... Keď sa hustou modrou tmou navraciam domov, drobné vrecká nohavíc mi prudko vychladli teplo z nich vraj nočné lampy tmavej uličky ukradli - zas raz. A s nimi mráz, čo sa plazí na betóne pod moje nohy, v zamatovom tóne hviezdnej oblohy. https://soundcloud.com/susan-mistrik/pajonear-feat-ema-violet-pocasie-bez-nehy
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej